Keď sa veziem s domácimi v autobuse, cítim sa ako jedna z nich. Zároveň mám však zvláštny nadhľad. Vidím viac ako oni. Všímam si, kde autobus zastane. Kto nastupuje. Ako sa ľudia v autobuse správajú. Čo je iné, ako u nás.

Pri cestovaní mestskou dopravou v zahraničí, sa často všetko veľmi podobá tomu, ako to prebieha doma. No práve tu si môžem jazdu naozaj vychutnať. Nepachtím do školy, neponáhľam sa do práce. Len sa veziem za svojím turistickým cieľom. Snáď prídem tam, kam mienim. Ak nie, nevadí, organizovane poblúdim a potom sa pustím do študovania mapy.

Veru, občas je človek v zahraničí v autobusoch trochu nesvoj. Sedím v dobrom spoji? Mám už vystúpiť? Treba stlačiť stop? Niektorí domáci k tomu ešte pridajú, keď vám dajú významne najavo, že sa správate inak, ako sú oni zvyknutí. Tešia sa, že ich mesto niekoho zaujíma? Otravuje ich cudzí jazyk?

Cestovanie mestskou hromadnou dopravou môže byť zážitkom aj v Bratislave. Neviem, kde inde by ma vodiči tak dokonale „vyhrkali“. Na pocit odlietajúcich kolies si po čase zvyknete, aj to má svoje čaro.

Na to, aby ste mhd mohli cestovať bezstarostným dovolenkovým spôsobom, je fajn mať ten správny lístok. V mnohých mestách je práve táto časť veľkou skúškou. Informácie o tom, ako dlho môžem lístok využívať, som na to kúsku papiera hľadala márne. (Revízorov naopak nebolo treba hľadať, boli všade.) Bratislava je zase známa automatmi so slimačím tempom. Vo Varšave mali naopak mašinky na lístky aj priamo vo vozidle, takže sa vám nemohlo stať, že ste zmeškali spoj, lebo ste si nestihli kúpiť lístok

Varšava sa v mojich spomienkach zapísala výborne aj vďaka bicyklom. Dali sa požičať na každom kroku, neboli drahé a navyše bolo mesto pre cyklistov aj prispôsobené. Celé centrum križovali cyklotrasy. Odvtedy hovorím, že bicykle sú mojou obľúbenou mestskou dopravou.

Tesne za nimi je metro. Prvý raz som sa s ním viezla v Prahe. Nesmierne ma fascinovalo, že naň netreba dlho čakať a ako rýchlo sa ním možno dostať z bodu A do bodu B. Doma si občas povzdychnem, že metro Bratislave naozaj chýba (a to v našom hlavnom meste nežijem).

Ak ste sa na cestách zorientovali v mestskej doprave, ste tam už skoro ako doma. A ak náhodou nastúpite na zlý spoj, aspoň uvidíte niečo, čo ste neočakávali. To nikdy nie je na škodu. Môžete to praktizovať aj vo svojom bydlisku. I v menších mestách sa stáva, že niektoré čísla autobusov znejú cudzo a vlastne neviete, kam mieria. Alebo ste sa nikdy neodviezli na konečnú, veď načo. Prípadne vôbec verejnou dopravou necestujete. Oplatí sa to vyskúšať. Napriek občasnej absencii klímy, tlačenici a nie vždy lahodiacemu cestovnému poriadku. Ale o tom inokedy. Minimálne nazbierate pár zážitkov.