Filmový Severus Snape bol jednou z postáv, ktoré takmer do bodky splnili moje predstavy z knihy. Zdalo sa, akoby bol Alan Rickman na túto úlohu stvorený.

Pozeranie filmov o Harry Potterovi je pre mňa skôr milou tradíciou ako vrcholným filmovým zážitkom. Faktom je, že vždy vo mne prebudia túžbu prečítať si (opäť) knihy. Tiež musím oceniť, koľko skvelých hercov sme vďaka filmovej sérii spoznali.

Alan Rickman, o ktorom sa v týchto dňoch toľko hovorí, bol jedným z nich. Postave Severusa dal nielen svoju tvár, ale vložil do nej aj kus seba, svojej charizmy a životných skúseností. Inými slovami – poľudštil ju. Uverila som mu všetko. Nech sa tváril akokoľvek znechutene či odmerane, v jeho očiach žil niekto iný, kričiaci „pozor, tento muž vás ešte prekvapí“.

Severusova smrť a odhalenie jeho skutočného charakteru bolo jedným z najemotívnejších momentov filmu. Rovnako možno opísať aj reakcie po smrti jeho predstaviteľa. Nehovorím len o fejsbukových statusoch a obrázkoch, ktoré ľudia oduševnene zdieľali. Každé druhé stretnutie začínalo: „Počula si, ten, čo hral Severusa zomrel?“ A nebolo to len o senzácii a vzrušení z toho, že sa niečo stalo. Potterovská základňa smúti (zväčša) úprimne a s láskou, ako nás to učila Rowlingová.

Popravde, o Rickmanovej hereckej kariére neviem veľa. Nie je to tak dávno, čo ma šokoval fakt, že je to vlastne ten herec z Lásky nebeskej. (Ten, čo svoju ženu na Vianoce „vybavil“ len cédečkom a kolegyni kúpil krásny náhrdelník.) Pre mňa bol Snape jeho kľúčovou životnou rolou.

Jeho smrť ma primkla k premýšľaniu o našich životných úlohách. Nemusíme byť hercami, aby sme niečo, čo na prvý pohľad môže byť ploché (ako film podľa knihy pre tínedžerov) a nerealistické (ako celý čarodejnícky svet) premenili na niečo hodnoverné a trvácne. Alan Rickman zomrel dvakrát. Prvý raz ako Severus Snape na filmovom plátne. Druhý raz 14.januára 2016, keď podľahol rakovine. Vďaka tomu ako využil svoj potenciál a svoju osobnosť však bude žiť naďalej.