Palárik vo svojej veselohre Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch dokázal, že aj o vážnych problémoch možno hovoriť zvesela. 

Vysporiadanie sa s dobou, v ktorej žijeme, a hľadanie skutočnej lásky. Dve témy, s ktorými pracoval Palárik vo svojej najslávnejšej hre sú aktuálne stále. V podarenom prevedení Slovenského národného divadla je priestor na smiech i zimomriavky. Už prvá scéna, v ktorej spieva zbor na javisku na melódiu slovenskej hymny pieseň v maďarčine, prináša šok. Ten sa postupne rozplýva v humorných situáciách a vtipných slovných výmenách. Nechýba povestný slovenský šmrnc a ľudový ráz.

Hlavných úloh sa zhostili Petra Vajdová, Dominika Kavaschová, Dano Heriban a Milan Ondrík. Predovšetkým ženské hrdinky dostávajú priestor vyniknúť, najväčším prekvapením bola pre mňa práve Dominika Kavaschová. Hrala nesmierne presvedčivo, hravo, uveriteľne. Úsmev vo mne doteraz vyvoláva tanec Petry Vajdovej ako grófky napodobňujúcej tanec ľudu. Paráda! Zapamätáte si tiež Milana Ondríka, ktorému úloha pomaďarčeného truľka naozaj sadla (v dobrom). Smiech prinášala aj Jana Oľhová v roli komornej. Svojrázna osoba, vyjadrujúca sa mixom maďarčiny, nemčiny a slovenčiny, mala vždy, čo povedať.

Dobrodružstvo pri obžinkoch je hrou pre divadelných začiatočníkov. Ľahkosť a vtip udržia vašu pozornosť celé tri hodiny. Slovenský spev (prevažne), tanec i krásne kroje vo vás opäť zasejú zrnko národnej hrdosti. Tej, po ktorej tak často šliapeme. Občas pod vplyvom iných, inokedy z vlastnej vôle. Zmierenie prináša nielen doslovné urovnanie vzťahov medzi postavami, ale predovšetkým uvedomenie si vlastnej identity a jej prijatie. V duchu hesla: „Keď nemáš rád Slovákov, nemáš rád seba.“

O týždeň neskôr som bola v divadle zas – na komédiu z pera britského dramatiky Z rúčky do rúčky. Tiež odrážala dobu, herecké výkony boli úžasné, no na humor som sa až tak nechytila. To naše, domáce, je predsa len občas nenahraditeľné. Volím Palárika!