Rubrika: Cestou-necestou

Keď sa veziem s domácimi v autobuse, cítim sa ako jedna z nich. Zároveň mám však zvláštny nadhľad. Vidím viac ako oni. Všímam si, kde autobus zastane. Kto nastupuje. Ako sa ľudia v autobuse správajú. Čo je iné, ako u nás.

Poliaci sa u nás preslávili nielen vďaka posypovej soli, ale aj ako silní kresťania a milovníci sladkostí. Nie sme s nimi len susedia, ale zdieľame aj podobné jazyky, nanešťastie, dnes si už akosi nerozumieme. Nápad navštíviť Poľsko v nás driemal už dlhšiu dobu. (Hovorím v množnom čísle, lebo som cestovala s mojou overenou „pražskou“ partičkou.) Dôvody? […]

Od rána do večera pršalo. Zabudla som sa pozrieť na Omarovu studňu. Most do nášho kempu bol rozobraný. Prebehovali sme cez hlavnú cestu, lebo sme si nevšimli podchod. A stále pršalo. No Trenčín svoje čaro nestratil. Do Trenčína som kedysi jazdievala s babkou a dedkom každé leto. Pamätám si cestu s mojím bratrancom v aute, ako sme chodili na zmrzlinu, navštívili pre […]

Už je tomu pár liet, čo som chodieval takmer každý druhý deň v lete na Zemplínsku Šíravu. Návraty na toto miesto dnes vo mne prebúdzajú rôzne pocity. Bohužiaľ, zostal hlavne smútok. Šírava sa v mojich očiach premenila na úplne cudzie, priam desivé, miesto. Začneme pekne od začiatku. Zemplínska Šírava je pýchou východu (odkiaľ aj pochádzam) a na svojom […]

Nerád cestujem. No pri cestovaní smerom od Zvolena som mal menšiu zastávku v Kremnici – podľa mňa najkrajšom slovenskom meste. Okrem príjemných ľudí nás čaká mnoho krásnych lokalít tohto mesta a kopec spomienok. Je potrebné pripomenúť, že môj výlet do Kremnice bol súčasťou zrazu historických vozidiel v roku 2010. Od tých čias sa dúfam v Kremnici veľa […]