Sú dve hodiny ráno a ja držím pokope len silou vôle. Jednu prebdenú noc už za sebou mám, navyše, vonku je o takomto čase poriadna zima. K tomu ešte vypijem ľadové pivo, ku ktorému doladím o pár stupňov teplejšiu kofolu. Akože na zohriatie. Čudná kombinácia, no na všetko zabúdam, keď sa na pódium objavia prví členovia kapely a začnú si skúšobne brnkať. „Poď,“ hovorím kamarátke a už sa predierame davom dopredu.

Z druhého radu mám perfektný výhľad. S kamoškou sa na sebe usmievame a zdieľame so stovkami ďalších ľudí nadšenie z prichádzajúceho koncertu. A potom už prichádza on, hlavná hviezda programu. Šťúply spevák so známou kučeravou hrivou, ktorá sa nezdá až taká výrazná ako na televíznej obrazovke. Peter Nagy. „Dobré ráno,“ pozdraví nás a ja sa musím zase smiať. Takto sa mi na koncerte ešte neprihováral nikto.

Keď začne spievať, prevalcuje nás intenzita známych songov podfarbená tým, ako vie Nagy komunikovať s publikom. Celý dav spieva spolu s ním a ja s úžasom sledujem ženy, oveľa mladšie od neho, ako sú z neho mimo. „Ja ho jednoducho zbožňujem,“ vyznáva sa fanúšička za nami. Tie úplne vpredu lačne naťahujú ruky smerom k nemu, hoci od dotyku ich delí niekoľko metrov.

Ani ostatní členovia kapely nie sú pozadu. Tiež majú dlhšie vlasy, ktoré pre svojich choreografiách nadšene využívajú. Keď dopadne na pódium biela podprsenka, Peter ju zdvihne ako trofej a neskôr omotáva okolo hlavy bubeníkovi. Možno by to vyznelo trápne, nebyť tých večných pesničiek. Aj tak sme stále frajeri, Myslíš, na to na čo myslím ja, So mnou nikdy nezostarneš a ďalšie vedia strhnúť dav, hoci jeho prevažná časť tvorí mládež, ktorá najväčšiu éru Petra Nagya vlastne ani nezažila. Spoznali sme ho ako legendu a stále k nemu pristupujeme s istým pátosom. Napriek tomu je nám blízky, lebo tvoril dôležitú zvukovú kulisu počas „džemovania“ našich rodičov.

Po poslednej pesničke ľudia revú „Kristínka, Kristínka“, akoby volali dávno stratenú dcéru. Kapela sa vracia, no spieva sa obľúbená „odrhovačka“ Sme svoji. V tej chvíli zasiahne dav ďalšia vlna duševnej spriaznenosti. A po opakovanom naliehaní publika aj vytúžená Kristínka. Chce sa ti plakať nad jej smutným osudom, tancovať, lebo sa končí dvojdňová šnúra skvelej hudby a kamarátov, a musíš spievať, lebo slová máš v hlave, aj keď si sa ich nikdy neučil.

Má vyše 50, mohol by mi byť otcom, vlastne ani nie je môj typ, no to teraz nie je podstatné. V tejto chvíli je to správny muž na správnom mieste a ja som očarená jeho šarmom tak ako stovky ďalších žien (a mužov) za mojím chrbtom.

Peter Nagy v akcii. Foto: KB