Prvé dni v malej dedinke vo Francúzsku neprebiehali z hľadiska počasia podľa predstáv. Bolo chladnejšie, ako som očakávala. Dlhšie rifle, ktoré som nosila, si pýtali oprať, a tak som po niekoľkých dňoch vytiahla tepláky.

Doma by som v nich ani nevyšla z domu. Teraz som si ich obliekala medzi dvadsiatkou čerstvo poznaných ľudí. Nebola som však jediná, k našim hrám vonku a prostrediu sa predsa len hodili. A možno som zo svojho „domu“ ani nevyšla, veď sme boli stále v našom areáli, len na skok od stanov, kde sme bývali. Zvláštny pocit však silnel hlavne vtedy, keď „k nám“ prišla návšteva – domáci z dediny. Prišlo mi na um, že títo ľudia ma poznávajú celkom inú, ako tí doma.

Výlet do mesta bol významným miľníkom. Mali sme dôvod nahodiť sa a aj počasie nám začalo priať. Z kufra som vytiahla trochu pokrčenú košeľu, lepšie gate a na hlave som sa pokúsila vytvoriť účes. A trochu mejkapu, samozrejme. Stúpla mi nálada a zrazu som sa cítila trochu usporiadanejšie.

Ďalšie dni priniesli slnko a zmenu v našom myslení. Hm, veď prečo by sme sa nemohli obliekať krajšie len tak pre seba… Kamarátka vytiahla šaty a hneď na to sme nečakane hrali hru, pri ktorej sa treba „váľať“ po zemi. Smiala som sa jej, hoci bojovala statočne a žiadne blato si ako suvenír neodniesla.

Postupne sa so šatami pridávali ďalšie dievčatá. Konečne sme využili všetky zásoby, ktoré sme sem vláčili až zo Slovenska. Nový repertoár, nový svieži vánok do našej obliekacej rutiny.

Nie som žiadna módna „maniačka“, no mám kdesi zakódované, že správny výber oblečenia ovplyvňuje tvoju náladu aj vyžarovanie. Spozorovať sa to dá aj na druhých, keď sú sebaistí, aj (pre nás) podivný štýl obliekania im akceptujeme ľahšie.

Malé zmeny však treba občas vydržať. Vždy, keď som zo stanu vyšla vyzbrojená žehličkou na vlasy, cítila som sa smiešne. Nechala som to teda na prírodu. Chvíľu som bola neistá, no postupne som si na seba zvykla. Vrátila som na obdobie na začiatku strednej, keď som neúspešne so svojou ofinou bojovala bez žehličky. Aj k pochvalným komentárom, keď som ju začala používať. Ale aspoň som na chvíľu vykročila zo svojej rutiny a užila som si svoju (staro)novú podobu.

Po návrate na Slovensko sú opäť tepláky len súčasťou domáceho šatníka. Vlastne ich mám práve na sebe. Ale z domu v nich rozhodne nevyjdem. Ale vy pokojne choďte. Ak sa budete cítiť v pohode vy, (možno) presvedčíte aj mňa, že sa mi to páči. Platí to nielen pri obliekaní… 

Na začiatok bude totiž fajn, keď sa budeme správne „nosiť“ vo svojej koži. Tak, aby sme sa nezľakli svojho odrazu v zrkadle.