Ako študent ocením akýkoľvek spôsob dopravy zo západu na východ našej krajiny. Nebránim sa ani vlakom, ale viete. To, čo sa u nás nazýva „posilnením spojov“ si ja prekladám ako ďalší cholesterol v srdcovej cieve.

Aby ste mohli bližšie pochopiť moju metaforu, nemusíte otvárať skriptá z bratislavských univerzít. Moje znepokojenie pramení z toho, že cestovanie týmto spôsobom vám nielenže skráti život o minimálne osem hodín (v mojom prípade), ale prídete aj o citlivosť zadku. Ten si prestanete cítiť už pri zvolenskej stanici, kde sa to mladými pubertiakmi len tak hemží. Tí cestujú s batožinami porovnateľnými s turistickou výstrojou, ktorú nosí Kubáni do Tatier ku kamzíkom. Cestujú neprekonateľnú vzdialenosť zo Zvolena do Žarnovice či do Šurian.

Počas týchto príjemných chvíľ sa mi v kupé vystriedalo široké spektrum ľudí, ktorí majú rôzne problémy. Niektorí zmizli, len čo objavili absenciu zásuviek pre chytrý smartfón, ktorý musí mať dnes každý. Iní majú chorobnú potrebu sa s vami rozprávať o svojich problémoch, ktoré ich čakajú na nasledujúcej prestupnej stanici, či o zajtrajšej operácii. Vloženie slúchadlá do ucha v takej situácií je rovnaké, ako by ste dotyčnému ukázali prostredník. Keď to urobíte, medzi pesničkami, kedy je ticho, začujete posmešné odkazy na vašu adresu, necitlivý prístup a závislosť na telefóne.

Nie, nie je to ako v seriáloch či vo filmoch, kde si s náhodnými ľuďmi poviete o svojich zlých snoch a potom niekto vytiahne prútik, aby odohnal dementora.

Čas je na týchto cestách nepodstatná informácia. Osobák, ktorý ide z Michaloviec do Košíc má už na takejto mizernej vzdialenosti ambíciu nabrať tridsaťminútové meškanie, ktoré sa snaží vykryť na staniciach, kde má stáť dlhšie. A potom nabrať ďalšie meškanie. To ma konečne privádza k pointe článku. Denne prejde po slovenských železniciach asi tisíc spojov. Tisíc spojov! Na Slovensku! Neveril som tomu, ale je to tak. Potom mi doplo, že každé meškanie spôsobujú vlaky sebe navzájom. Nemôžu sa predsa pchať na jednej koľaji traja.

Nie som šťastný, keď sa v správach objaví informácia o posilnení spojov na týchto trasách. Nie je to dobré. Navyše, keď sa zamyslíme, že priestor berie aj slávny český dopravca, ktorý má luxus v podobe stevardiek a žltej farby, nadobúdam pocit, že si z princípu konkurujú, a všetko si to odnesieme my – cestujúci. Rýchlik je pre mňa synonymum pre meškanie. Bohužiaľ.