Na čo sú nám spomienky (na Facebooku)

Facebook spomína už niekoľko mesiacov. Pripomína nám priateľov, fotky aj statusy…na ktoré by sme radšej zabudli.

„Dnes pred 7 rokmi,“ upozorňuje Facebook na výkvet zo svojho archívu a ja s úškrnom hľadím na „fotku“ z mojej virtuálnej farmy. Oduševnene som sa o ňu starala, len čo sa rozmohol boom modrej siete. Správy stále frčali aj na Pokeci, statusy boli zriedkavé, fotky ešte menej. A tak som hrala hry (okrem farmy som mala aj akvárium a vlastné strašidielko) a zabávala sa kvízmi.

Nikdy som nepatrila k tým, čo každé ráno obdaria nástenku svojou fotkou či raňajkami. A platí to aj dnes. No postupne som sa odvážila a pripojila sa k davu. Aha, aj ja sa orientujem v tomto novom svete! Obsah mojich príspevkov bol rôznorodý, no vo väčšine prípadov vyvoláva dnes už len pokrútenie hlavy. Ospravedlňujem to nízkym vekom a neznalosťou virtuálneho sveta.

• Verejne som písala oznamy určené úzkej skupine ľudí.  Našťastie, to boli nevinné veci typu, „9.A, nezabudnite priniesť euro na darček pre triednu.“
• Informovala som o novinkách na svojom vzhľade. Na moje prekvapenie mi info o novej ofine aj niekto lajkoval.
• Filozofické úvahy. „Ak si ja myslím, že ty si myslíš to, čo chcem, aby si si myslel,…“

Kiežby to už nikto nikdy nenašiel!

Nemusí. Vďaka spomienkam pravidelne svoju históriu filtrujem. Trápne výlevy a zdieľacie súťaže mieria do koša. Takýto archív nikto nepotrebuje. Veď, čo ak sa môj profil stane jediným zdrojom informácii o mne? Alebo niečo realistickejšie – čo ak sa môj známy, označený vďaka Facebooku ako priateľ, začne prehrabávať na mojej nástenke?

Starostlivosť o moju farmu mi zaberala veľa času.

Facebook mi pripomína aj menej hanblivé udalosti. Naozaj starostlivo vybrané fotky z nezabudnuteľných akcií. Pohladia srdce. A pesničky. Moja nástenka je pre mňa výborným hudobným archívom.

Tie horšie veci sú však skvelou pripomienkou toho, že to, čo publikujeme dnes, zostáva. Aj na Instagrame, blogu, všade. Premýšľajme nad tým už vtedy, keď to publikujeme. Spomienky na Facebooku sú nielen skvelou sebareflexiou, ale aj upozornením. Hovorí o tom, že aj svojich mladších súrodencov, deti, kohokoľvek, kto sa začína zapájať do online sveta treba pripraviť aj na riziká. Či mediálnou výchovou v školách alebo rodičovským apelom. To je však už na inú diskusiu.

A potom si už môžeme odkrajovať aj z výhod, ktoré nám nekonečný svet prináša.