U nás doma odjakživa nosil darčeky Ježiško. A pevne verím, že to tak zostane aj naďalej.

Nedávno som čítala článok, v ktorom autori porovnávali komerčnú hodnotu Ježiška a Santa Clausa. Prvý menovaný nemal šancu, červenolíci starček jednoznačne zvíťazil. Dôvod bol prostý. Ježiško je ako reklamný pútač takmer nepoužiteľný. Ktovie, ako by vyzeral v televíznej reklame. A bolo by to vôbec vkusné?

Pri Santa Clausovi sa hranice vkusu prekročili už dávno. Stal sa akýmsi symbolom konzumu a všetkého, čo na dnešných Vianociach ľudia kritizujú. Je vylepený na výkladoch obchodov, kde kupujeme darčeky, svieti na jedle a nápojoch, ktorými sa počas sviatkov prehýbajú naše stoly, otravuje nás v reklamách.

Ježiš(ko) je naproti tomu symbolom podstaty Vianoc, ktorú sa tak oduševnene snažíme naplniť. Láska, pokoj, rodina, priateľstvo. Rovnako zdôrazňuje kresťanský pôvod sviatkov, pripomína, čo vlastne oslavujeme. Darčekmi od neho by mali byť už spomínané nehmotné dary, materiálna stránka je príjemným bonusom. Nad kopou potrhaného baliaceho papiera si aj tak väčšina z nás uvedomí, že najväčšou radosťou je, že máme tieto zvláštne dni, s kým sláviť.

Preto vravím, uchráňme si Ježiška. Reprezentuje vznešené ideály a pripomína, že ešte stále sme krajina založená na kresťanskej tradícii. Či sa to niekomu páči alebo nie.

Ježiš hlása lásku. Od takej osoby by som darček dostala rada…Vlastne ho na Vianoce aj dostávam. Úlohou teda je naučiť sa ho prijať.

Želám vám krásne posviatkové obdobie. 🙂