Zavrime nákupné centrá počas sviatkov

17. septembra 2015, Blogoviny, Drísty

Po prebudení sa púšťam do svojich ranných rituálov, no čosi ma zarazí. Mám pocit, akoby niekto v dome bol. Zlodej? Po krátkej chvíli spoznávam chrápanie svojho otca. Vydýchnem si a konečne mi to dôjde. Je štátny sviatok. Všetci sú doma. A ja idem do práce.

.

Nech je akýkoľvek deň, v nákupnom centre, kde pracujem, to vyzerá vždy tak isto. Hrá hudba z obohraných playlistov, aby navodila príjemnú atmosféru. Vzduch je ťažký, má svoj zápach a sprevádza ho občasný pocit, že sa dusím. Najhoršie sú však umelé svetlá – o prirodzenom slnečnom žiarení môžeme len snívať.
Ľudia nevedia odolať. Dvanásťhodinová otváracia doba, cez pracovný týždeň aj počas víkendov, dokonca aj v sviatok, je úžasný výmysel. Aspoň naoko. Lenže nie sme len bábkou obchodníkov, ktorí sa nám podsúvajú na každom kroku, aby sme minuli zopár zarobených peňazí v ich podnikov?
Je sviatok. Mal by byť veľkým, významným. Človek by sa mal zastaviť, uvedomiť si, prečo ho vlastne oslavujeme. Lenže nemá čas. Lebo nakupuje. Veď včera sa mu nechcelo, tak si to nechal na voľný deň. Namiesto toho, aby čítal knihy, športoval, alebo naozaj len sedel a oddychoval, uteká do nákupného centra a háda sa s dieťaťom, ako veľa či málo si môžu v obchode dovoliť. Alebo druhá situácia. Vyľudnené nákupné centrum, nikde nikoho, len zopár odvážlivcov. No predavačky sú na svojich pozíciách. Ukladajú tovar, prechádzajú sa, nudia sa. Pre nich je to len klasický deň v práci.

Podobne to býva na Sviatok sv. Cyrila a Metoda, Všetkých svätých či Štedrý deň! Nie je choré, že niekto musí trčať v hnusnom nákupnom centre, aby potešil zábudlivca, ktorý si všetko nechal na poslednú chvíľu?!
Nakupovanie je najobľúbenejšou záľubou tejto doby. Všetkého máme dosť okrem peňazí, no aj tak míňame, aby sme sa potešili či oklamali dušu, že sme vďaka novému kúsku výnimoční. To, čo ma však trápi oveľa viac, ako sa necháme bez problémov vždy zviesť nákupným strediskom. Jeho teplom, klimatizovanou pohodou, širokým výberom. A to napriek tomu, že hoci je všetko pod jednou strechou, občas sa nachodíme viac, akoby sme prešli centrom mesta tam a späť. V útrobách sklených budov hľadáme kultúru, spriaznenosť s druhými ľuďmi aj naplnenie potrieb. Sme presýtení a závislí.
Keď sa pozrieme na koreň problému, riešenie sa zdá byť jednoduché. Zavrite ich. Každý sviatok úplne. A v ešte donedávna sviatočný deň – v nedeľu, aspoň v poobedných hodinách. Zvyknete si rýchlo. Teda, zvykneme si. A možno si znova začneme uvedomovať význam dní a vyvarujeme sa strate v čase. Veď nedeľa by mala mať iný režim ako pondelok. A pondelok zase iný ako utorok. Každý deň je predsa špeciálnym.